Ej veru Tomášovi trocha zredlo, keď nám znenazdajky zavolal René z Farmy pod Poľanou, že má cestu okolo a za hoďku sa môže zastaviť porobiť kopytá…
Viete. Ja, gunár Braňo, som tu v parku odjakživa a všetko vidím. Tomáš veru veľa roboty s koňmi za posledný pol rok neurobil. A tak sa nečudujem, že ho chytila panika, či kone nebudú vystrájať. Naposledy hádam nahral toto video z tréningu a to je už viac než rok)
Hneď ako dovolal, videl som ho ako beží zobrať lonžu, parelky (to sú uzlové ohlávky na cvičenie koní) a hor sa do výbehu za koňmi.
Prišlo mi to náramne smiešne, že teraz, chvíľočku pred tým ako má prísť kováč, ich ide učiť dvíhať nohy 😀
Tomášov výraz v tvári však hovoril za všetko.
Dnes som odhodlaný a pokojný. Minimálne chcem kone trocha unaviť aby potom toľko nevymýšľali.
Povedal Tomáš zakiaľ sa blížilo auto s Reném.
Vo Farmárskom Parku máme dva vlastné koníky. Sú to čerství pubertiaci Jack a Cody.
Poviem vám, občas mi vedia dobre liezť na nervy. Hlavne keď plnou rýchlosťou cválajú po výbehu a ja sa musím s mojimi husami rýchlo rozletieť na všetky strany aby nás nezadupali. Ináč vychádzame spolu veľmi dobre, rešpektujeme sa a nerobíme si naprieky.
Niekedy sa proste darí
Neveril som vlastným gunárskym očiam, keď Tomáš po niekoľko minútovom lonžovaní, kedy Jack krúžil okolo, postupne zobral jeho prednú nohu a začal ju pomaličky naťahovať smerom dopredu. Mal tam už pripravený kus hranola vysoký asi 30cm, na ktorý mu tú nohu vykladal.
Čuduj sa svete o chvíľu Jack stojí sám, bez držania s nohou vyloženou na klátiku.
Tomáš ho pochválil, to isté urobil aj s druhou nohou a šiel po Codyho.
Toho čakal rovnaký scenár. Najskôr lonžovanie, potom dvíhanie nôh.
Na môj veru aj s ním to šlo ako po masle 🙂 Skoro som sa vody z jazierka nahltal, keď som videl ako Cody drží sám nohu na klátiku a spokojne relaxuje.
V Tomášových očiach sa zračil optimizmus. Ani sa nečudujem.
Práve z auta vystúpil René aj so svojím parťákom. Cítil som z neho kľud, čo je pri koňoch veľmi dôležité. A tak som sa opodiaľ prizeral ako im tá „koňská manikúra“ pôjde.
Resultát
Ako správny gunár, musím vedieť veci zhrnúť.
Našim koníkom René s ozajstným kľudom krásne upravil už veľmi zanedbané kopýtka. Dokonca aj Jackove zadné, ktoré sa radi vykopujú 🙂
Našiel sa čas aj na úpravu paznechtov našich kozičiek.
Na svoje si prišli Dory, Rebeka aj Linda.
A tak sa náš dnešný deň chýlil k večeru a ja som na Tomášovi videl, že je spokojný. Veď konečne sa podarilo porobiť všetkým kopýtka, keď to už tak dlho plánoval…
Ja si myslím, že netreba zbytočne veľa plánovať a prekombinovať všetko – jednoducho treba konať! Preto sa ja pekne idem ešte kúpať do jazierka, kým bude tma. Majte sa.
Ó a ešte by som chcel pozdraviť na Farmu pod Poľanou. Ďakujem v mene nás všetkých za dobre vykonanú prácu.
